Bitcoin je nová alternatívna mena, ktorá je na rozdiel od štátnych “fiat” peňazí decentralizovaná podobne ako systém elektronickej pošty alebo Bittorrent. V tomto blogu vám popíšem pár zážitkov z Bitcoin konferencie v Londýne, ktorú sponzorovala aj DIGMIA.
Decentalizovať menový systém je oveľa ťažšie ako spomínané protokoly - ak neexistuje centrálna autorita, musí existovať spôsob ako verifikovať transakcie tak, aby si nemohol ktokoľvek len tak “vyrobiť” nové peniaze. Pri štátnych peniazoch túto zodpovednosť dávame centrálnej banke, ktorá má produkciu peňazí “pod kontrolou”. Pod koho kontrolou je otázka a väčšinou produkcia nových peňazí financuje štátne utrácanie a funguje ako skryté zdanenie (vytvorením nových peňazí automaticky ostatné peniaze v danej mene strácajú na hodnote).
Bitcoin však nie je iba mena, ale aj platobný systém, ktorý túto menu využíva. Nie je zvláštne, že dokážeme poslať e-mail alebo textovú správu niekomu na druhej strane planéty a adresát si ju do pár sekúnd prečíta, ale na medzinárodný platobný príkaz čakáme dni a platíme obrovské poplatky? Platobné karty nie sú o nič lepšie - je tam vysoké riziko podvodu a to sa prejavuje na výške poplatkov. Navyše sú karty stavané na výmenu medzi zákazníkom a obchodníkom - poslať niekomu len tak peniaze je stále zložité a vždy jedna strana (obchodník) ťahá za kratší koniec - znáša poplatky a riziko. Toto sa samozrejme musí prejaviť aj na cenách tovarov a služieb.
Bitcoin je “cash” elektronického veku. Keď ho niekomu “pošlete”, môžete si byť istí, že ho on dostane a vy ho nemôžete druhýkrát použiť. Toto by sa zišlo aj súčasnému bankovému systému, ktorý umožňuje minúť viackrát tie isté peniaze (formou systému frakčných rezerv).
Bitcoin konferencia bola veľkým zážitkom práve vďaka tomu, že si myslím, že svet peňazí a hlavne svet online transakcií žije ešte v minulom tisícročí. Môže za to samozrejme prevažne prebujnelá štátna regulácia, ktorá zabíja inováciu v tejto oblasti.
Bitcoin konferencia
Po konferencii v Prahe sa uskutočnila ďalšia európska Bitcoin konferencia v Londýne. Otvoril ju organizátor konferencie Amir Taaki a snažil sa uviesť Bitcoin do širšieho kontextu. Nasledovali tzv. lightning talks - krátke prednášky od kohokoľvek, kto sa prihlásil. Najzaujímavejšia bola prednáška Anthony-ho Gallippiho, CEO spoločnosti BitPay. BitPay je firma, ktorá umožňuje firmám akceptovať Bitcoin podobne ako PayPal (možno ešte aj jednoduchšie). BitPay berie na seba riziko kurzovej zmeny. Teda vaša e-commerce aplikácia presmeruje užívateľa na BitPay portál so sumou vo vašej natívnej mene (napr. v EURách). BitPay sa postará o platbu Bitcoinami, jej prevod na eurá a ich doručenie na váš účet. Z účtovného hľadiska je to len iný spôsob platby, takže BitPay umožňuje zjednodušiť administratívu tejto novej meny, ktorá sa zatiaľ pohybuje v legislatívnom vákuu. Zatiaľ žiaľ nepodporujú platby na Slovensko.
Základom Bitcoin-u je obrovský peer to peer decentralizovaný systém. Podobný systém, ale na dynamické smerovanie packetov predstavil Caleb James DeLisle - jedná sa o projekt cjdns (pozor, nemá to nič spoločné s internetovým systémom doménových mien DNS). cjdns vytvára sieť, v ktorej je automaticky použité peer to peer šifrovanie a sieť zároveň odoláva cenzúre. V prípade výpadku alebo cenzúry prevádzky sa sieť jednoducho rozhodne použiť inú trasu. Vzhľadom na to, že aj na Slovensku už pár vládnych úradníkov dostalo “výborný nápad” cenzúrovať Internet, je tento projekt prudko aktuálny aj v západnom svete. Ešte šťastie, že sa internetovej komunite tento nápad podarilo aspoň u nás úradníkom vyhovoriť, nie všade to však je také jednoduché.
Birgitta Jonsdottir je známa ako najnekonvenčnejšia politička a zároveň skutočná hackerka. Do islandského parlamentu sa dostala viac-menej náhodou. Známa je predovšetkým ako autorka prvého islandského online vysielania a producentka videa “collateral murder”. Na Bitcoin konferencii rozprávala o slobode a ako by bežní hackeri mali ovplyvňovať zákonodárny proces, ktorému momentálne dominujú skôr lobisti a finančné záujmy (áno, na celom svete, nie len u nás).
Lasse Birk Olsen rozprával o projekte Seasteading. Je to snaha vybudovať konkurenčné prostredie aj v oblasti štátneho zriadenia. Projekt je inšpirovaný technologickou start-up komunitou. Inovácia prichádza z konkurencie a z neustáleho vylepšovania produktov a služieb. V oblasti štátneho zriadenia je nízka konkurencia a ako dôsledok aj veľmi nízka kvalita. Tie lepšie vlády sú neefektívne a okrádajú svojich zákazníkov. Tie horšie ich zabíjajú a zatvárajú do pracovných táborov. Inovácii bráni najmä fakt, že táto oblasť má obrovskú bariéru pre vstup nových hráčov. Môžete skúsiť vyhrať voľby s ústavnou väčšinou (čo stojí priveľa peňazí a priveľa nesplniteľných sľubov), rozpútať vojnu alebo nájsť neobývané územie. Seasteading sa rozhodol pre poslednú možnosť a snažia sa vytvoriť technológie potrebné pre osídlenie oceánov - medzinárodných vôd. Tu by mali vznikať platformy pre nové spoločenské zriadenia. Systém je zároveň stavaný modulárne, takže keď sa vám budú zdať vysoké dane, odpojíte svoj modul - aj s domom a záhradou a presťahujete sa do iného štátu. Za týmto projektom stojí okrem množstva iných ľudí aj spoluzakladateľ PayPal-u Peter Thiel a vnuk obľúbeného ekonóma Miltona Friedman-a Patri Friedman.
Stan Stalnaker predstavil alternatívnu menu Ven. Ich cieľom je získať posvätenie štátnych autorít, 100% krytie komoditným a menovým košom a centrálna správa. Stan vysvetľoval, prečo je dobré mať Ven aj Bitcoin, aj keď sú filozoficky postavené na iných nákladoch.
Londýnska Bitcoin konferencia sa vyznačovala aj množstvom prednášajúcich zo zvláštnej východoeurópskej krajiny zvanej Slovensko - okrem mňa to bol aj Pavol Lupták a Peter Šurda. Peter prednášal o ekonomických aspektoch Bitcoinu a pripravuje knihu s ekonomickými analýzami tejto meny.
James McCarthy je zaujímavý tým, že si ako prvý kúpil letenku za Bitcoiny a ako prvý si vyskúšal, aké je to byť vyhostený z USA, keď odpoviete colníkovi na otázku “Máte peniaze na váš pobyt v USA?” jednoduchým “Mám Bitcoiny”. Je to celkom zvláštne, pretože James McCarthy je operátorom najväčšej akciovej burzy založenej na Bitcoinoch a teda má pod palcom celkom slušný majetok. Rozprával o akciových trhoch a o tom ako znova vynachádzal pravidlá, ktoré majú zmysel. Podľa neho hlavnou výhodou alternatívnych akciových trhov je fakt, že sú neregulované a teda je možné využívať tento spôsob financovania aj malými firmami. Odprezentoval niektoré firmy v portfóliu, napríklad minibanku, ktorá ponúka bezúročné pôžičky, firmy na ťažbu Bitcoinov a pod. V závere prezentácie tvrdil, že v súčasnej ekonomike, kde si banky stále menej plnia svoju funkciu a je pomerne ťažké získať pôžičku na začatie podnikania môže pomôcť práve akciový trh nezaťažený reguláciami.
Stefan Thomas prednášal o podpore Bitcoinov v JavaScripte (a teda aj v prehliadačoch). Naprogramoval reimplementáciu Bitcoin protokolu v JavaScripte (bitcoin-js), ktorú používa veľmi obľúbená “peňaženka” blockchain.info a niekoľko serverových projektov (spolu so serverovým JavaScript frameworkom NodeJS). Vďaka JavaScript podpore môžete priamo v prehliadači vytvoriť a podpísať Bitcoin transakciu. To umožňuje napríklad aj peňaženky, ku ktorým nemá prístup správca servera - na serveri sú zašifrované a k plaintextu peňaženky sa dostanete iba po zadaní šifrovacieho hesla. Privátne kľúče nikdy neopustia váš prehliadač. Samozrejme, je tu potrebné dôverovať JavaScript kódu, ktorý pošle prehliadač, ale na to je tiež riešenie (rozšírenie do prehliadača, ktoré kontroluje zmeny v JavaScripte, ktorý posiela server).
Jeff Garzik je jedným z hlavných vývojárov oficiálneho Bitcoin klienta. V jeho prednáške “State of the coin” odprezentoval to najdôležitejšie, čo sa za posledný rok v tejto oblasti stalo. Spomínal tzv. “brain-wallets” - peňaženky, ktoré sú vytvorené z (dostatočne dlhého a dostatočne náhodného) reťazca, ktorý si zapamätáte. K tomu, aby ste mohli tieto peniaze dostať nepotrebujete nič iné ako si pamätať tento reťazec. Je to pekná ochrana proti odcudzeniu majetku (či už zoštátneniu alebo ukradnutiu). Jeff taktiež hovoril o tom ako by si predajcovia mali zabezpečiť peňaženky a ako akceptovať Bitcoiny bezpečne. Nebolo v nich nič prevratné, ale posledné hacky niektorých predajcov naznačujú, že ich nie všetci dostatočne implementujú.
Marek Palatinus známy ako “slush” je autorom myšlienky “pooled mining” - spolkov ľudí, ktorí spoločne ťažia Bitcoiny. Jeho pool mining.bitcoin.cz je stále jeden z najväčších. Marek jednoznačne preukázal, že od momentu, keď túto techniku vymyslel nad ňou neprestal rozmýšľať a predstavil nový protokol, pomocou ktorého komunikuje centrála spolku s jednotlivými “banníkmi”. Tento protokol má merateľný dopad na efektivitu ťaženia a zároveň znižuje systémové nároky oboch strán.
Spomínaný Pavol Lupták prezentoval spôsob ako vytvárať slobodné trhy a iné anonymné služby. Jeho prístup využíva Tor hidden služby ochránené reverzným proxy serverom pripojenom na “otvorenom” internete (samozrejme prenajatom za Bitcoiny). To znamená, že takýmto spôsobom dokážete prevádzkovať akúkoľvek webovú stránku (vrátane e-commerce stránok) a ostať úplne anonymní.
Moja prednáška sa snažila vysvetliť, prečo je ekonomická sloboda dôležitá, ako štátne regulácie brzdia inováciu, podnikanie a bránia zamestnanosti. Bitcoin pomáha začínajúcim firmám akceptovať platby, keď všetky ostatné systémy sú zložitejšie.
Jeremias Kangas je autorom niekoľkých projektov, ktoré súvisia s Bitcoinom, najmä django-bitcoin, acceptbit.com a localbitcoins.com. Posledný projekt je zaujímavý pre kohokoľvek, kto chce získať Bitcoiny na ďalší obchod, keďže vám umožní nakúpiť Bitcoiny osobne v mieste, kde sa práve nachádzate. Aj v Bratislave sa nájde niekoľko predajcov.
Prednáška Andrew-a Millera o teoretických základoch Bitcoinu skúmala iné možnosti ako dosiahnuť “distribuovaný konsenzus”, ktorý je základom transakčnej histórie Bitcoinu.
Záver
Bitcoin konferencia ma príjemne prekvapila. Chýbali mi azda iba prednášky orientované viac na biznis stránku - ako využiť Bitcoiny v podnikaní. Technologické aj filozofické prednášky boli veľmi zaujímavé a teším sa na ďalšiu európsku Bitcoin konferenciu, ktorá podľa zákulisných informácií možno bude vo Viedni.